Dominik (Slovakian review)

Hneď na začiatku diváka zaujme zamýšľanie sa nad čajovým vrecúškom, ktoré sa lúhuje v horúcej vode a hlavná postava popisuje, čo v daný moment nastáva. Nasleduje séria scén, ktoré človeka mätú, ale necháva sa nimi napriek tomu uniesť, pretože verí, že všetko, aj divná vlastnosť hlavného protagonistu, sa potajomky pozerať do malého zrkadielka, má svoj význam. Toto zahĺbenie sa do scén je o to ľahšie, keďže autor snímku použil dobré skladby, ktoré spríjemnili pozeranie scén, ktoré človeku na prvýkrát nedávali veľký zmysel. Popravde, druhá polovica filmu pôsobí, aj vďaka vážnejším čiernobielym scénam, v ktorých sa vedú dialógy omnoho kvalitnejšie ako prvá, ktorá pôsobí na diváka spôsobom, ktorý ho metie a ťažko sa dokáže sústrediť na dejovú líniu filmu. Hlavná postava týmto zmätkom chce ale reflektovať svoju situáciu, čo objasňuje význam aj tejto časti. Odhalenie skutočnosti, čo sa skrýva za zrkadlom, respektíve ako je možné ho vnímať, pôsobí ako najprínosnejšia a najpútavejšia scéna z filmu, odhaľuje význam lásky v živote človeka a dôležitosti mať vlastnú tvár a nestratiť ju, čo je v ľudskom živote niekedy náročné, lebo sme nedokonalé stvorenia, ktoré majú svoje limity.